streda 27. októbra 2010

Čo som sa naučila

Mám rada, keď si môžem vyberať. A nielen v obchode...
Preto mi bolo toto zadanie sympatické. A ešte sa mi na ňom páčilo, že je také otvorené, voľné, nezväzuje.
Riešila som úlohy o vyhľadávaní, keďže googlujem, ako väčšina užívateľov internetu, denne. Nejdem tu popisovať to, čo som presne robila, aký výraz som zadala a koľko výsledkov som dostala pri hľadaní, rozšírenom hľadaní a vyhľadávaní bez obmedzení a s obmedzeniami. To si vyskúša každý. Oveľa dôležitejšie pre mnňa bolo, a to som sa naučila, že keď mám Google, nepotrebujem 3 vecí - nepotrebujem kalkulačku, nepotrebujem mapu (aj tak by nikde taká podrobná mapa nebola), nepotrebujem slovník (prekvapilo ma, že aj do ruštiny... - aspoň som si zaspomínala na azbuku). Tieto možnosti Googlu som dosiaľ nevyužívala.
Veľká väčšina ľudí považuje Google za fenomenálnu vec. Aj ja. Odjakživa ma fascinovali ľudia, ktorí objavili, vynašli takéto a podobné veci. Vďaka, Larry Page! Túto svoju úchylku, záujem o ľudí, osobnosti, ktoré stoja za pokrokom, za tým, čo pohlo veci dopredu, som mohla rozvinúť aj na hodinách informatiky. Pri preberaní hardvéru som so žiakmi kvinty urobila školskú vedeckú konferenciu na tému Osobnosti informatiky. Každý žiak odprezentoval jednu z  33 osobností z dejín, ale aj súčasnosti informatiky. Nebudem menovať rozvoj ktorých kompetencií žiakov som sledovala, chcem len podotknúť, že tento projekt obohatil žiakov, ale aj mňa.  

pondelok 25. októbra 2010

Čo ma zaujalo

na blogu http://blogpokorna.blogspot.com/ to, že kolegyňa sníva a nezdráha sa hovoriť o svojich snoch,
na blogu http://kvietok-tn.blogspot.com/ to, že aj kolegyňa nemá rada, keď sa výučba informatiky zužuje len na výučbu užívateľských aplikácií
na blogu http://prakticka.blogspot.com/ humor, ktorého niet nikdy dosť

streda 20. októbra 2010

Prvá domáca úloha

Je vcelku zvláštne dostať takúto domácu úlohu, teda vytvoriť tento blog. Pre mňa ako introverta je to výzva...
Učím už 28.rok a moja cesta k informatike bola kľukatá. Som absolventkou Strojníckej fakulty (programovala som počas štúdia vo Fortrane) a po jej skončení som nastúpila do VSS-ky v Košiciach, kde som pracovala ako programátor-analytik. Programovala som v Cobole, bol to čas veľkých sálových počítačov a diernych štítkov. Po dvoch rokoch som nastúpila do SOU ako učiteľka odborných predmetov a keď sme dostali do školy prvý počítač PMD, ušiel sa mne. Programovanie v Basicu bolo náplňou krúžku programovania, chlapci z SOU boli nadšení. Postupne prišli PC-čka, s nimi Pascal. A ja som sa rozhodla, že už nechcem učiť informatiku a programko ako nekvalifikovaná a prihlásila som sa na rozširujúce štúdium informatiky na PF UPJŠ. To som si myslela, že je moje vzdelávanie uzavreté, samozrejme, okrem sebavzdelávania, ktorým som postihnutá celoživotne. Až prišlo ĎVUI...
Čo od neho očakávam? Novinky, nápady, podnety, inšpiráciu...