Je vcelku zvláštne dostať takúto domácu úlohu, teda vytvoriť tento blog. Pre mňa ako introverta je to výzva...
Učím už 28.rok a moja cesta k informatike bola kľukatá. Som absolventkou Strojníckej fakulty (programovala som počas štúdia vo Fortrane) a po jej skončení som nastúpila do VSS-ky v Košiciach, kde som pracovala ako programátor-analytik. Programovala som v Cobole, bol to čas veľkých sálových počítačov a diernych štítkov. Po dvoch rokoch som nastúpila do SOU ako učiteľka odborných predmetov a keď sme dostali do školy prvý počítač PMD, ušiel sa mne. Programovanie v Basicu bolo náplňou krúžku programovania, chlapci z SOU boli nadšení. Postupne prišli PC-čka, s nimi Pascal. A ja som sa rozhodla, že už nechcem učiť informatiku a programko ako nekvalifikovaná a prihlásila som sa na rozširujúce štúdium informatiky na PF UPJŠ. To som si myslela, že je moje vzdelávanie uzavreté, samozrejme, okrem sebavzdelávania, ktorým som postihnutá celoživotne. Až prišlo ĎVUI...
Čo od neho očakávam? Novinky, nápady, podnety, inšpiráciu...
Ja učím síce len 15. rok, ale tiež som programovala vo Fortrane ešte na priemyslovke a na výške v Pascale. Od vtedy som sa už k programovaniu veľmi nedostala a tak aj obyčajná korytnačka mi dáva zabrať. No snáď sa do toho rýchlo dostanem.
OdpovedaťOdstrániťOd ĎVUi tiež čakám nápady.
Aj ja som absolventkou Strojníckej fakulty SVŠT a na VŠ som programovala vo Fortrane. Ďalej som tiež celoživotne postihnutá samovzdelávaním. Takže spolu s tebou aj ja očakávam novinky, podnety,...
OdpovedaťOdstrániťaj toto je môj prvý blok, takže o Tebe, či o Mne...
Prajem veľa chuti a radosti z práce a veľa šťastia a zdravia v osobnom živote. Kvetka
"Nikdy nehovor nikdy...", to platí hlavne pre nás učiteľov a vzdelávanie. Želám Vám, vlastne nám, aby sa naše očakávania od DVUI splnili a veľa optimizmu, ktorý priam vyžaruje z Vášho blogu.
OdpovedaťOdstrániť